6 Quotes by Pavel Vilikovský

Nevrátil som sa. Nebola to prvá ani najväčšia chyba v mojom živote, a navyše som sa bál, že sa dozviem priveľa a môj Thomas Bernhard sa zosype ako domček z karát.

Stále neviem, či som prvý človek, alebo posledný pes...Práve som poskakoval s jednou nohou zamotanouv nohavici, keď do hudby vkročil rázny mužský hlas. "Hlásenie pre vodičov," oznámil. "Na dvadsiatom siedmom kilometri diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou zvýšte pozornosť. Po ceste pobehuje zúfalý pes." Mal pravdu, svojím spôsobom. Sám by som to nevedel povedať lepšie.

Lenže ty si iný prípad, povedal Štefan. Tváriš sa ako povahový bezdomovec, ale ja viem, prečo odmietaš mať jednu povahu. Namýšľaš si, že môžeš mať všetky, ale to je veľký omyl. Povahoví všedomovci nejestvujú, sú len podvodníci, ktorí sa za nich vydávajú.

Sme jednoducho zvyknutí čítať v tele medzi riadkami. Je to podvedomý, no nezadržateľný proces: tak ako telo produkuje dušu, duša produkuje významy. Nevieme nič nechať na pokoji, len tak, samo osebe, všetkému musíme prisúdiť význam, zmysel a účel. No a, aby som sa vyjadril obrazne, významom tela je duša. Bez nej nemá zmysel. Bola by to továreň, ktorá s veľkým hukotom a znečisťovaním ovzdušia beží naprázdno.

Ja viem, že to nejde, poznať Božie plány, ale tých ľudí som mu zazlievala, že mu tak ledabolo vykĺzli z hlavy. Ťažko na nich pozerať, ako trčia do prázdna, grambľaví, a nielenže neplnia svoje poslanie, oni sa, kde môžu, Bohu dokonca priečia: keď prší, skrývajú sa pod dáždnikom, napríklad v zime si obliekajú hrubé kabáty, a keď ochorejú, hltajú kadejaké prášky a bylinky, len aby z choroby vykľučkovali. Že by im Boh chcel tým všetkým niečo naznačiť, to im ani nezíde na um.

Láska je, keď niekto odchádza a ty máš pocit, že by si mu chcel niečo povedať. Cítiš, že je to čosi dôležité a naliehavé, hoci to navonok nemusí tak vyzerať, ale za svet si na to nevieš spomenúť, alebo si v časovej tiesni nevieš napochytre vybrať z nepreberného množstva nikdy nevysloveného.